Pavlína Čančarová
Nedávno vzbudil veľké nadšenie dokument pápeža Františka Evangelii gaudium o radostnom odovzdávaní evanjelia. Pri tejto príležitosti sme zalistovali diplomovou prácou Pavlíny Čančarovej, z ktorej sme pred rokom a pol otiskli niekoľko odstavcov o histórii tretieho rádu Karmelu. Teraz si odtiaľ môžeme v súhrne pripomenúť, čo predkladajú o apoštoláte laikov dokumenty učiteľského úradu cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. K týmto myšlienkam stojí za to sa vracať stále znova. Pre nás zvlášť v súvislosti s karmelitánskym tretím rádom. A k tomu pridajme jeden článok zo spomínaného dokumentu pápeža Františka.
V predkoncilnom katolíckom chápaní cirkvi sa zdôrazňovalo také chápanie cirkvi, ktoré sa sústreďovalo výhradne na jej vonkajšie, organizačné prejavy, na hierarchiu. Teda dochádzalo k akémusi mlčky predpokladanému ztotožneniu cirkvi a kléru. Koncil však na toto chápanie reagoval vyhlásením, že cirkev nie je v prvom rade inštitúciou s presne danou štruktúrou, ale že je predovšetkým mystériom (tajomstvom). Všetci, ktorí skrze krst patria Kristu, sú cirkvou, tzn. aj laici. Najprv je teda v koncilných dokumentoch zdôraznená základná rovnosť všetkých členov Božieho ľudu a až následne sa rozlíšia jednotlivé stavy, úrady a úlohy. V tom tkví veľký prínos Druhého vatikánskeho koncilu z hľadiska celkového chápania cirkvi, ktoré sa takto rozvíja predovšetkým v konštitúcii o cirkvi Lumen gentium (LG).
Dokumenty koncilu obsahujú veľmi cenné pasáže o podstate, dôstojnosti, spiritualite, poslaní i zodpovednosti laikov. Na ne potom nadväzujú ďalšie myšlienky, rozvíjané v dokumentoch pokoncilných: Christifideles laici (ChL) a Novo millenio ineunte.
Pre apoštolát laikov sú základné a najvýznamnejšie koncilné dokumenty Lumen gentium a dekret o apoštoláte laikov Apostolicam actuositatem (AA).
Lumen gentium v histórii cirkvi po prvýkrát pozitívne vymezuje a definuje pojem „laik“, ďalej veľmi všeobecne formuluje poslanie laika v cirkvi a prvýkrát otvorene hovorí o apoštoláte laikov. Laik z pohľadu Lumen gentium nie je primárne chápaný iba ako „neklerik“ či ten, koho je len potrebné viesť, ale ako ten, kto na základe iniciačných sviatostí je poverený trojím úradom Kristovým a tým patrí celkom rovnocenne k Božiemu ľudu. Na tomto sviatostnom fakte sa zakladá hlboká jednota a rovnosť všetkých členov Božieho ľudu a z tejto základnej rovnosti vychádza aj spoločné povolanie všetkých k apoštolátu. Pouhou príslušnosťou laikov k Božiemu ľudu je dané ich právo, ale aj úkol spolupodieľať sa na apoštoláte celej cirkvi a vykonávať ho podľa ich možností. K apoštolátu laik preto nepotrebuje byť delegovaný či poverený hierarchiou. Jeho apoštolát sa odvodzuje bezprostredne z členstva v cirkvi. Laik dostáva právo a zmocnenie priamo od Krista a Ducha svätého, nie od hierarchie. Preto laik svojím apoštolátom nemá len akúsi spoluúčasť na apoštoláte hierarchie.
Toto nové chápanie laika sa stáva východiskom pre každé následné uvažovanie a rozvíjanie myšlienky laického apoštolátu. Súhrnne Lumen gentium poukazuje na dôstojnosť laikov i na ich zodpovednosť za spásonosné poslanie cirkvi.
Dekret Apostolicam actuositatem je určený predovšetkým laikom, a preto sa zaoberá laikmi a ich apoštolátom podrobnejšie. Dekret potvrdzuje, prehlbuje a rozpracováva myšlienku povolania laikov k apoštolátu, špecifikuje ciele laického apoštolátu (tzn. evangelizáciu a posväcovanie, kresťanskú obnovu časného poriadku vecí a charitatívnu činnosť), vymezuje rôzne polia laického apoštolátu, ktorými sú cirkevné obce, rodina, mládež a sociálne prostredie v národnom i medzinárodnom usporiadaní. Nastiňuje dve rôzne formy apoštolátu laikov: apoštolát jednotlivca či apoštolát celého spoločenstva. A v neposlednom rade sa venuje nutnosti výchovy všetkých laikov k apoštolátu.
Názvom dokumentu „dekret o laickom apoštoláte“ chcel koncil rovnako v intenciách Lumen gentium upozorniť na to, že cirkev je apoštolská ako celok, ako ľud Boží a nie iba hierarchia. V rôznych misičných oblastiach sveta môže byť poslanie cirkvi totiž plnené už len apoštolátom laikov.
Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes sa zmieňuje o apoštoláte laikov len okrajovo, pretože bola spísaná s iným zameraním, než je vlastný laický apoštolát.1 Hlavným prínosom dokumentu Gaudium et spes pre apoštolát laikov je to, že skutočnosť laického apoštolátu zasadzuje do celkového kontextu dnešnej situácie sveta a cirkvi a ich vzájomného vzťahu a že ústredné téma konštitúcie – „človek“ – sa potom stáva veľmi dôležitou perspektívou laického apoštolátu.
V roku 1988 bol vydaný list Christifideles laici, ktorý vznikol ako výsledok biskupského synodu, venovaného povolaniu a poslaniu laikov v cirkvi a vo svete. Tento apoštolský list Jána Pavla II. myšlienkovo vychádza z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, stavia na nich, prehlbuje a rozvíja ich. Cieľom dokumentu je znovu posilniť vlastnú zodpovednosť laikov v cirkvi a vedomie toho, že ich účasť na apoštoláte cirkvi je nenahraditeľná, a preto veľmi žiaduca.
Apoštolský list Christifideles laici bol spísaný už s určitým časovým odstupom od Druhého vatikánskeho koncilu, takže všetci účastníci spomínaného biskupského synodu už mali možnosť spätne posúdiť celkový pokoncilný vývoj a smerovanie laikov v cirkvi. Synodní otcovia uznali, že mnohí laici v sile Ducha svätého idú cestou svätosti a cestou spoločenstva, že mnohí laici sa aktívne podieľajú na liturgii, na zvestovaní Božieho slova a na katechéze, že prijímajú a vykonávajú mnohé služby a úlohy; že dochádza k rozvoju mnohých duchovných združení a hnutí, ktorých členovia sú tiež laici (srov. čl. 2 dokumentu).
List rovnako nezakrýva, že cesta, ktorou laici po koncile nastúpili, nebola pre nich a pre ich apoštolát v cirkvi a vo svete tak úplne bez ťažkostí a bez nebezpečenstiev. Zmieňuje dvojité pokušenie, ktorému boli laici po Druhom vatikánskom koncile vystavení a ktorého sa nie vždy vyvarovali. Prvým pokušením pre laikov a pre ich apoštolát sa stalo to, že veľmi silno sústredili svoj záujem na cirkevné služby a úlohy, a to až tak, že sa vzdávali vlastnej zodpovednosti vo svojich povolaniach, v spoločnosti a vo svete ekonomiky, kultúry i politiky. Druhým pokušením sa potom stalo nesprávne oddelenie viery a života a oddelenie prijatia evanjelia od konkrétnej činnosti v rôznych záležitostiach súčasného sveta a súčasnej doby.
V žiadnom apoštoláte, teda ani v apoštoláte vykonávanom laikmi, nemožno opomenúť nezastupiteľnú úlohu Ducha svätého. I vyššie spomenuté dokumenty hovoria o Duchu svätom ako o životnom princípe cirkvi a o tom, že práve Duch svätý podporuje cirkev, aj laikov, pri napĺňaní ich poslania.
Posledným dokumentom, o ktorom sa zmienim, je apoštolský list Jána Pavla II. Novo millenio ineunte z roku 2001. Pápež prišiel so svojím apoštolským listom, aby v nadväznosti na prežité jubileum roku 2000 nasmeroval cirkev na začiatku nového tisícročia. Aby vytyčil konkrétne úlohy, konkrétny program. Cirkev tak bola uložená vytvoriť účinný pastoračný program a tento potom s pomocou Božou hlboko zakoreniť v kontemplácii a v modlitbe. Veľkým prínosom tohto apoštolského listu je predovšetkým zdôraznenie skutočnosti, že každá pastorácia a evangelizácia, každý apoštolát sa musí zakladať na osobnom vzťahu priateľstva s Kristom, že je nutné budovať a prehlbovať v modlitbe a rozjímaní svoj osobný vzťah s Ježišom. Až laici, zapálení Božou láskou a ozarovaní Kristovým svetlom, ktoré budú nazerať, prijímať a čítať v jeho tvári, budú pripravení a spôsobilí účinne uvádzať do života myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu o povolaní laikov a ich apoštoláte.
A neopomeňme svojej pozornosti, že vo spomínaných dokumentoch nachádzame tiež zmienky o spiritualite spoločenstva (AA, čl. 4; ChL, čl. 29).
Evangelii gaudium:
102. Laici sú jednoducho nezmernou väčšinou Božieho ľudu. Slúži im menšina, ktorú tvoria vysvätení služobníci. Vedomie identity a misiu poslania laika vzrástlo. Máme veľký, hoci nedostačujúci počet laikov so zakoreneným zmyslom pre spoločenstvo a obrovskou vernosťou záväzku k činorodej láske, k katechéze a sláveniu viery.
Uvedomenie si tejto zodpovednosti laikov, rodíce sa z krstu a birmovania, nie je všade rovnaké. V niektorých prípadoch preto, že laici neboli formovaní k prijímaniu zodpovednosti, v iných preto, že z dôvodov prehnaného klerikalizmu, ktorý ich drží stranou od rozhodovania, nenašli vo svojich miestnych cirkvách priestor, aby sa mohli vyjadriť a konať.
Aj keď rastie účasť mnohých na laických službách, neodráža sa toto nasadenie v prenikaní kresťanských hodnôt do sociálneho, politického a ekonomického prostredia. Obmedzuje sa často na vnútrocirkevné úlohy bez skutočného nasadenia pre využitie evanjelia k premene spoločnosti. Formácia laikov a evangelizácia profesijných a intelektulných kategórií predstavujú dôležitú pastoračnú výzvu.
(Úplný text apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium je dostupný na internetových stránkach vatikánskeho rozhlasu.)
