Každý skutočný učení Krista musí viesť duchovný boj
Karmelitáni všetkých čias chápali, že ich úsilie oddať sa Kristovej službe znamená prijať Kristovo poslanie a pokračovať v ňom, v poslaní toho, ktorý vo svojom diele vykúpenia musel viesť nepretržitú a náročnú bitku proti mocnostiam zla.
Karmelitánska rehoľa, ktorá sa vracia späť k spiritualite otcov púšte, zďaleka neopomína duchovný boj, ktorý musí viesť každý skutočný Kristov učeník. Potrebnú duchovnú zbroj rehoľa detailne popisuje predovšetkým pomocou obrazu použitým svätým Pavlom (1): „Keďže život človeka na zemi je skúškou a všetci, kto chcú zbožne žiť v Kristovi, trpia prenasledovaním a navyše váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil, usilujte sa s plnou starostlivosťou obliecť zbroj Božiu, aby ste mohli obstáť proti nástrahám nepriateľa“ (kap. 14).
Karmelitáni si uvedomili, že nasledovanie Krista nespočíva (len) v tom, že ho napodobňujeme, ale že skôr on milosťou hodlá osobne vstúpiť do nášho života, a to do takej miery, aby sme skutočne boli jeho živými údy. Nebeský Otec očakáva, že v nás uvidí obraz svojho Syna: to je to jediné, čo nás činí v Otcových očiach milými. Má-li byť toto prežívanie Kristovho života jeho učeníkmi autentické, nevyhnutne zahrnie aj kríž. Stojí za to poznamenať, že ako pre sv. Tereziu od Ježiša, tak pre sv. Tereziu z Lisieux bol kľúčovým obratom v ich duchovnom živote okamih, keď sa stretli s podobou Ježiša ukrižovaného, krváceho a nevýslovne trpiaceho. Obe ohromila skutočnosť, že prelatie jeho krvi neprinieslo ovocie, ktoré malo. Obe po zvyšok svojho života prijímali utrpenie, ktoré bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou, aby tak vykupiteľná Ježišova krv priniesla vykúpenie všetkým, za ktoré bola prolite. Inými slovami, obe tieto výnimočné karmelitky chápali, že Ježiš pre to, aby nás oslobodil z pazúrov zla a priviedol nás k životu milosti, musel veľmi trpieť. A chápali tiež, že ako karmelitky sú pozvané mať podiel na Kristovom vykupiteľskom diele v prospech svojich súčasníkov, a tak musia byť – podobne ako ich božský Snúbenec – pripravené na boj.
Sv. Terezie z Lisieux, svätica, ktorá videla všetko ako milosť a ktorej úsmev by rád skryl jej utrpenie – fyzické, morálne i duchovné – dokonca pred Bohom, keby to bolo možné, spoznala, že utrpenie nie je len niečím, čo sa musí nejako vydržať, ale je dokonca čímsi žiaducim, a to nie v masochistickom zmysle, ale skôr ako predĺženie a aktualizácia vykupiteľného Kristovho diela. Na konci svojho života, keď bola po osemnásť mesiacov ponorená do zdánlivo nekonečnej noci viery, keď sa pýtala, či po smrti vôbec niečo existuje a divila sa, že viac ľudí, ktorí trpia ako ona, nespáchajú samovraždu, Terezie hrdinsky ztotožnila svätosť s utrpením. Verila, že nevesta musí byť so svojim snúbencom; Kristus si zvolil cestu kríža, ona ho teda musí nasledovať.
(1) Ef 6,10–17.
Prevzaté z knihy (red. upr.): Karmel v slovenskej cirkvi
Autor: Redemptus Valábek, OCarm.
Vydalo: KNA
