Adrienne von Speyr (1902–1967)
Keď ste boli preč (bol som desať dní neprítomný kvôli jednému kurzu), témou takmer každej noci bola: samota (1). Nikto nechce nasledovať (Pána) do utrpenia, neexistuje už žiadna služba (2) s ohľadom na utrpenie, žiadna odovzdanosť celého života bez zbytku. Tak sa samota s blížiacim sa krížom stále zväčšuje.
Pavol, prvý z učeníkov, zrádza; okolo Pána vzniká veľké vakuum. Našli by sa množstvo ľudí, ktorí Pána majú radi a rovnež nejako aj veria, majú ale strach z účasti na utrpení Olivovej hory, z účasti na kríži. Cítia sa angažovaní v tom, čo je podpriemerné a vágne, a nad to ich záujem nesahá. Možno by sa zaujímali, keby im to povedal niekto skôr, ale teraz už majú pevné plány pre svoj život. Stačí im, keď budú ďalej „vegetovať“ na správnej ceste.
Pán je pripútaný na kríž. Obmedzenie, ktoré je s ľudským životom nevyhnutne spojené, zostáva do posledku verné. Zlyhania a ľahostajnosť ľudí okolo seba znáša ako človek, ktorý plní vôľu Otca. On, Boží Syn, nechce zradiť svoj prísľub byť človekom až do konca.
Tohto roku vidím tragédiu kríža výrazne v súvislosti s dnešným svetom a s dnešnou cirkvou: všetko, čo človek zaslechne alebo číta, ukazuje rovnakým smerom: človek sa v podstate už nezaujíma o to, čo sa deje v utrpení Pána. Keď ale hľadám dôvody, prečo je svet dnes taký, nemôžem nevidieť svoju spoluvinu: ani ja to nechcem inak. Nechcem ani ja a od ostatných sa nechávam zploštiť. A tak sa katastrofa kríža uskutočňuje práve aj vďaka mojej – vlastne ani nie tak závažnej – egoizmu.
Kde sa vedú skutočné boje, tam by sa človek asi vyburcoval dostatočným spôsobom, aby sa do nich zapojil, kde sú ale v hre len tieto horké tristi banálne záležitosti, necháva im voľný priebeh. Možno som mala pred pár dňami nejaký dobrý nápad; dnes si hovorím: nestojí to za to, človek predsa nemôže urobiť nič účinného.
Pre Pána ale neexistuje okamih – do posledku neexistuje! –, kedy by povedal: naozaj sa nedá nič robiť. Do jeho kríža je sústredené všetko, čo ľudsky doteraz nezažil. Žízeň, bolesť nad každú mieru a nekonečná opustenost. Od večnosti daroval všetko, ale v jednotlivostiach nevedel (3), aký obsah má jeho dar.
(1) Adrienne zdieľa tieto svoje prežitky Hans Urs von Balthasarovi na Zelený štvrtok 1964 a on ich zapisuje.
(2) Dosl. diakonia.
(3) V zmysle: nezažil.
(Adrienne von Speyr, Kreuz und Hölle I., Einsiedeln 1966; preložil: Norbert Žuška, OCarm.)
