Narodením Syna sa Matka neocitá na konci svojej plodnosti. Naopak, práve tým získava schopnosť rodiť každého kresťana, ktorý je Kristovým údom. Telesné materstvo jej udeľuje neobmedzené duchovné materstvo. Všade, kde sa človek približuje k jej Synovi, kde niekto naozaj hľadá – nech už vieru, obrátenie, povolanie –, tam upravuje svojim ženským spôsobom cestu. Robí to oným takmer nepostrehnuteľným spôsobom, ktorý je jej vlastný a ktorý je predsa najmocnejší. Vytvára spojenie medzi hriešnikom a svojim Synom. Nestaví sa medzi nich ako niekto tretí, kto by mohol akýmkoľvek spôsobom zakrývať pohľad na Syna. Naopak, odkláňa z cesty všetko, čo by mohlo tomuto pohľadu brániť.
(Adrienne von Speyr /1902–1967/, Služobnica Pána)
