„Najkrajší kvet českého reformného hnutia v 14. storočí“ – tak nazval vo svojej štúdii1 kedysi dominikán Ondřej M. Petrů rozmach eucharistickej zbožnosti v českých krajinách za vlády Karola IV. A na začiatku tohto duchovného prebudenia stojí postava kazateľa Jana Milíča z Kroměříže. Je teda úplne na mieste, aby sme si v našom národe pri príležitosti Roku eucharistie pripomenuli túto slávnu kapitolu duchovných dejín nášho národa a nenechali sa odradiť ani oným veľkým tieňom nedôvery, aký na ňu vrhli prehmaty husitov, ktoré nasledovali vzápätí. Zmienim Milíčov život len veľmi stručne. Ak máte možnosť oboznámiť sa s ním podrobnejšie, stojí za pozornosť.2 Jan Milíč bol pôvodne úradníkom (vlastne diplomatom) v pražskej cisárskej kancelárii, ale nespokojený zřekl sa svojho postavenia a nastúpil kariéru duchovného.
Pod vplyvom kázania Konráda Waldhausera sa jeho „konverzia“ dovŕšila. Zřekl sa aj svojho nikoli bezvýznamného cirkevného postavenia, začal žiť asketickým životom a venoval sa kázaniu pre široké vrstvy obyvateľstva. Jeho „ohnivé slová“ (ako sa vyjadril Tomáš Štítný ze Štítného) spolu s jeho príkladom pôsobili radu ďalších „konverzií“ medzi jeho poslucháčmi. Podľa svedectva súčasníkov sa mnohí vzdávali honby za bohatstvom a za dobovými výstrelkami, niektorí opúšťali nepoctivé zamestnania a učili sa živiť sa inak. Slávny je úspech Milíčových kázaní medzi pražskými prostitútkami a jeho činnosť v prospech ich nového života. Pozoruhodný bol tiež Milíčov vplyv na kňazov, najmä mladých kňazov. I keď sa vo svojich názoroch niekedy ocital na hranici blúznenia, úprimne sa uchádzal o radu a usmernenie zo strany cirkevnej autority a bol človekom veľmi pokorným a plným dobroty. Uchvátený myšlienkou, že je potrebné „vtelovať všetkých v Krista“, začal presadzovať časté prijímanie eucharistie. Keď bol pre tieto svoje (avšak skomoleně tlmočené) názory obžalovaný u pápeža, odišiel sa brániť do Avignonu. Tam v lete roku 1374 zomrel.
Pre Karmel je zaujímavé, že jeho súčasník Matěj z Janova prirovnáva Jana Milíča k prorokovi Eliášovi.3 V niekoľkých ohľadoch:
- Milíč kázal o poslednom príchode Krista (podľa proroka Malachiáša 3,23 Eliáš vystúpi tesne predtým) a o Antikristovi;
- vťahuje na Milíča slová Sir 48,1: „jeho slovo plálo ako pochodňa“;
- Milíč žil asketickým životom podobne ako starozákonní proroci, ktorých typickým odevom bol drsný šat (o Eliášovi viz 2 Kráľ 1,8; podobne Zach 13,4 a o Janovi Krstiteľovi Mk 1,6);
- Milíč ako Eliáš usilovne podnecovala vieru a zbožnosť ľudu, ktorý ho obklopoval;
- Milíč „bol (...) ako Eliáš tak nadšený pre zákon Ježišov a jeho pravdu a moc, že skoro nepretržite a neúnavne bojoval nekonečne s množstvom falošných prorokov, mníchov, kňazov inak zručných v zákone a klerikov, že takmer každý deň bol postavený v nebezpečenstve smrti pre pravdu;“4
- Eliáš statočne vyčítal kráľovi Achabovi náboženský úpadok, Milíč „prišiel k menovanému cisárovi (Karolovi IV.) a ukázal na neho prstom a povedal mu pred všetkými, že on je veľký Antikrist“; arcibiskup ho kvôli tomu uväznil, „ale cisár kazateľovo gesto zbožne prijal a pomohol mu na slobodu“ (J. Kadlec).
Tak je nám stretnutie s Janom Milíčom pri príležitosti Roku eucharistie tiež stretnutím s pôsobivosťou Eliášovho vzoru aj mimo spoločenstva Karmelu.
(Slovníček najzastaralejších použitých staročeských výrazov nájdete za textom modlitby. Pôsobíme vás len na dve odchýlky od dnešnej češtiny, ktoré sú pre porozumenie najdôležitejšie. Slovo milost znamenalo v starej češtine: láska (niekedy aj milosť, priazeň) a napr. slovné spojenie milost ženská znamenalo: láska k ženám. Často sa vyskytujúce slôvko ny je tvarom zámená my – napr. za ny znamená: za nás.)
Milíčove modlitby boli predčítané „po kázaniach i jinde.“5 Predstavme si teda, že sa touto modlitbou spájame potom, čo naše srdce rozplamenila „ohnivé slová“ a strhujúci príklad kazateľa...
Milý Ježišu Kristie, milovníče našich duší,
ktorá milosť ťa k tomu prinútila, aby naše duše tak nečisté miloval, aby ich očistil a tak túžil po našich dušiach, veď si za ny milosťou zomrel na svätom kríži? Ó srdcový milovník, ako silné milovanie bolo v tvojom srdci, keď si nám ráčil dať svoje sväté telo a svú svätú krv na pamiatku tvojej svätej smrti! Preto prosíme tvoje sväté milosti, aby ráčil otvoriť studnicu živej vody, z ktorej tečie nápoj tvojej svätej krvi, aby sme napojili naše uschlé duše, prijímajúc tvoje božstvo i tvoje človekstvo. Ty si bývanie božstva, veď v tvojom svätom tele prebýva svätá Trojica. Ty si hospoda nebeská našich unavených srdcí. Ó štedrý hospodár vyhnaných psancov na púšti i v údolí týchto slzí, ktorý si vysoko prekonal všetku štedrosť! Ó jedinečná nádeje sirotkov, ktorý si prekonal všetku milosť nad mieru milovania, keď si svätým anjelom i hriešnym kajúcim v jednote milosti pripravil tak drahý dar, totiž jednotajnú krmu tvojho svätého tela i jednostajnú nápoj tvojej svätej krvi! Lebo chlieb anjelov je chlieb človeka, lebo toho istého chleba nebeského požívajú ľudia na odpustenie hriechov a lekárstvo svojej krehkosti i k nasyteniu, aby večným hladom neumreli, ktorého svätí anjeli požívajú k večnej rozkoši a potešeniu. Preto prosíme tvojej svätej milosti, aby nás ráčil so svätými anjelmi spojiť k požívaniu jednotajných radostí, lebo si nás spojil k požívaniu rozkošného chleba nebeského.
Ó milý Ježišu Kristie, lebo si ty ten chlieb anjelov, ktorý v sebe máš chuť a rozkoš i sladkosť všetkého potešeniu, rač nám osladčiť naše srdcia, aby sme cítili tvoju srdčnú vôňu a všetku túžbu duchovnú i milosť srdca v tebe naplnili. Rač nám všetku inú krásu i rozkoš učiniť horkou a milosť ženskú a telesnú tak mrzkou, aby sme sa len v tebe sami tešili a po tebe srdčne túžili a po tebe milosťou umreli až do smrti, veď si po nás túžil za ny milostivo zomrieť. Ty si chlieb lekárstvo duchovného, rač nás uzdraviť od jedovatých rán pokušenia nečistého, aby moc tá, ktorá vychádzala z tvojho svätého tela chorých uzdravujúc, tiekla v našich srdciach a nás večne uzdravila i osvetlila i očistila i tak posilnila, aby nás žiadne pokušenie, žiadny hriech viac nepremohol.
Ó milý Ježišu Kristie, lebo si ty chlieb večnej sýtosti, rač nás posilniť drahým jedlom svojho svätého tela, aby sme boli silní vo všetkom dobrom. Veď naše matky nás krmili svojimi alebo cudzími prsami k všetkej telesnosti, ale ty nás, svoje deti, krmíš svojím svätým telom a svú svätou krvou k všetkej šľachetnosti a k cnostnej cnosti. Rač nás svojou svätou krvou tak ošľachtiť, aby sme sa spojili po tvojom kráľovskom pokolení, aby sme nikdy nepohanili pokolenie kresťanského.
Ó milostivý chlieb, rač v nás oheň Ducha svätého tak zapáliť, aby sme boli hrôzostrašní všetkým nepriateľom ako levy dýchajúce ohňom, veď zapálenú pravdu a milosť, lebo kde je tvoja svätá krv v dôstojnom srdci, tam zlý duchovia ujdú a dobrí anjeli prichádzajú na pomoc. Račiž nás tak dôstojne napájať svojou svätou krvou, aby zlý duchovia pre hrôzu k nám nesmeli pristúpiť a svätí anjeli vždy pri nás prebývali.
Ó milý Ježišu Kristie, ty si náš chlieb večný, ktorým navždy žijeme, bez ktorého vždy na duši umierame. Rač nám tu milosť dať, aby sme tvoje sväté telo i tvoju svätú krv navždy dôstojne prijímali tak často, ako to je hoden, s takou cťou, s takou bázňou, s takou čistotou, s takým úmyslom, s takou vierou, s takou milosťou, s takými slzami, s takou sladkosťou, aby sme mali rozkošný pokoj i uvoľnenie i oddych viac od našich ťažkých hriechov i pokušení. A hoci sú naše hriechy veľké, však väčšia je tvoja svätá milosť. Preto nemôžem ani myslieť na zúfanie nad tebou a nad tvojou svätou krvou, ktorou si nás vykúpil od večnej smrti. Rač nás ubrániť na našom skončení, aby sme bez tvojho svätého tela nikdy neumreli, ale aby tvoje sväté telo bolo naším sprievodom z tejto púšte ku požívaniu i k videniu tvojho svätého líca na veky vekov. Amen.
Vysvetlenie niektorých staročeských výrazov:
miloščěmi – z lásky; hospoda – útulok; ustalých – unavených; v jednotajné – v tej istej; točíš – totiž; sjednati – zjednotiť (na rovnakú úroveň); abychom čili – aby sme cítili; ohorčiti – urobiť horkým; miloščěmi svadli – láskou umierali; k ktvúciej cnosti – k rozkvetu cnosti; abychom sě polúčili po ... – aby sme sa spojili s ...; zaběhnú – ujdú; nesměli – neodvážili sa; otdešenie – uvoľnenie; próvod – priechod, ale aj sprievodca.
