Titus Brandsma (1881–1942)
Keď vidím túto nádejnú perspektívu (1), nemôžem mlčať o tom, že taký obraz Boha vyžaduje aktivovanie určitej schopnosti nášho myslenia... Schopnosť abstrakcie nám odhaľuje krásu a najväčší potenciál nášho rozumu.
Obnovený rozkvyt aristotelskej a s ním tomistickej filozofie viedol k tomu, že sa mohol rozvinúť vyššie načrtnutý obraz Boha. Čo je v tomistickej náuke o myslení dôležitejšie, než vysoké cenenie si schopnosti ľudského rozumu abstrahovať? ...
Schopnosť abstrakcie musí viesť k »visio Dei«, k slasne zakúšanému videní Boha, ktoré raz bude súčasťou nášho večného šťastia v nebi. Tu na zemi však môžeme už získať akúsi »predchuť«, pretože naša prirodzenosť je štruktúrovaná harmonicky s týmto duchovným požitkom. K najvyššiemu stupňu nazírání môžu dospieť len niektorí »vyvolení«, ku stále jasnejšiemu videniu Boha musíme kráčať všetci...
Napriek tomu – navzdory súčasnej tendencii k metafyzike – nie všetci sa nechajú viesť schopnosťou nášho rozumu abstrahovať, a preto k plnému rozvinutiu obrazu Boha vo vyššie naznačenom zmysle nemusí dôjsť. Avšak možnosť rozvinúť naše schopnosti týmto smerom, aby sme umožnili zreteľnejšie zažiariť tomuto obrazu Boha nielen pre seba, ale aj pre druhých, nás zaväzuje k jednaniu. Duch doby, ktorý nás inak strháva k toľkému negatívnemu, sa chceme nechať viesť tam, kde nás očividne vedie k niečomu dobrému a krásnemu.
Katolícky filozof a teológ má na tejto ceste osobitne dôležité poslanie... Prúd mystickej a mystike príbuznej literatúry dokazuje, že tento úkon je vnímaný a chápaný správne. A sice, že literatúra vychádza z »ducha doby« a zároveň ho naplňuje. Napriek tomu všetkým musí byť jasné, že sa na tejto ceste môžu a musí niternějšie zjednotiť s Bohom a že touto cestou môže a musí byť v spoločnosti opäť oživený obraz Boha.
Má-li sa to uskutočniť, nesmie byť mystik pokladaný za niekoho, kto sa distancuje od života, a každý, kto svoj život reflektuje tak, ako o tom hovorím, musí pokladať sebapoznanie za svoje primárne povolanie, aby sa v najhlbšom základe svojho bytia mohol stretnúť s Bohom. Až k tomuto základu môžeme dohlédnuť. Aj keď je voda zakalená búrkami nášho života, takže pohľad do hlbiny je možný až po istom čase ztišení a zamyšlení, predsa platí, že schopnosť k tomuto pohľadu patrí k výbave našej prirodzenosti. Boh je poznateľný v našej podstate, môžeme ho »vidieť« a žiť v »nazíraní« Boha. A toto nazíranie zaiste ovplyvní naše jednanie. Boh sa potom stane zjavný aj v našich skutkoch...
Tak mnohé nespravodlivosti, ktoré sa dnes dejú vo svete a sú vnímané ako samozrejmé a zodpovedajúce ľudskej prirodzenosti, bránia mnohým ľuďom zahliadnuť v ľudskej prirodzenosti Boha. Myslenie človeka je popisované ako intuitívne, nelogické a iracionálne, a to v ňom budí odpor voči akémukoľvek zdôvodňovaniu skutočností a vysvetľovaniu toho, čo sa deje. Je potrebný taký obraz Boha, ktorý sa neodolateľne »vnúti« ľudskému duchu a »premôže ho«. Dnes to jednoducho stojí námahu a vyžaduje poctivú konfrontáciu, aby človek dokázal »vnímať«, že Boh je pôvodcom všehomíra a všetko riadi.
Aj keď vyššie spomenutý spôsob uvažovania neprijímame, predsa sa s ním musíme konfrontovať, chceme-li v súčasnom svete svedčiť o Bohovi. Potom spoznáme, aký rys Božieho obrazu je ľuďom treba ukázať. Kéž nám Boh dá opäť mužov a žien, ktorí budú svedčiť hrdinským praktizovaním cností – to nevera nezmôže! Tak obraz Boha ovplyvní spoločnosť a ľudia nebudú mať potrebu odvracať sa od tých, ktorí svedčia o Bohovi slovami, ale od tých, ktorí ho popierajú činmi. Našťastie sa nájdu ľudia, ktorí to takto chápu. Predovšetkým u mladých ľudí sa rodí nadšenie a túžba vyznávať vieru v Boha odvážne a verejne svojimi skutkami. Nestačí však len povzbudzovať seba i druhých k praktizovaniu viery, je potrebné viac. Musíme rozumieť našej dobe a nesmieme sa distancovať od jej vplyvu. Aj my sme deťmi našej doby. Chceme nimi byť úplne vedome a chceme na seba nechať pôsobiť dobré podnety, ktoré aj naša doba so sebou prináša.
(1) O ktorom sa pojednáva v článku: Aký obraz Boha fascinuje dnešného človeka? (3).
Prenesené z knihy: Engagierte Mystik
Autor: Titus Brandsma
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Přeložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
