Mystické spojenie s Máriou (1. časť)

Okrem bežných článkov chceme na pokračovanie vydávať spis Mystické spojenie s Máriou, ktorého prvá časť je teraz pred vami.

Niečo o autorke

Sestra Mária od svätej Terézie (*1623 – †1677) je mystička najväčšieho významu. V karmelskej tradícii ju môžeme porovnať so svätou Teréziou a Máriou Magdalénou de Pazzi.

Za svoj život prešla mnohými ťažkými skúškami, skrze ktoré obdržala najväčšie mystické milosti. Dospela k najvyšším stupňom mystického spojenia s Máriou a dokonale ich ako prvá opísala.

Jej duchovným vodcom bol po 31 rokov P. Michael od svätého Augustína. Podávala mu, na jeho osobitný príkaz, každý mesiac správu o svojom živote a obdržených milostiach. Z jeho príkazu tiež napísala svoj životopis.

Podľa spomínaných správ vydal P. Michael roku 1669 svoj teologický spis De vita Mariae formi et mariana in Maria propter Mariam. Po smrti sestry Márie vydal aj jej životopis. Oboje potom s pomocou spolubrátrov preložil z flámskeho jazyka do latinčiny.

Z latinského textu prekladáme niekoľko správ, plných hlbokého spojenia s Máriou a vzájomnej lásky. Preklad je opäť pomerne doslovný, aby zachoval sviežosť starého svedectva.


I. Boh sa mi zjavuje ako všetko prenikajúce, so všetkým spojené, a taktiež zjednotené so svojimi tvormi, od najmenších po najväčšie, a s urozenými rovnako ako s neurodzenými. Dokonca mám dojem, že všetci, aj ja sama, splývame s ním. Sotva sa dá vyjadriť, čo v tom poznávam, vidím, zakúšam a prežívam. Čo sa týka lásky a iných vnútorných pôsobení – božských osvetlení, poznania a ďalších nadprirodzených hnutí – zdá sa mi, že sú vtažené do jednoty tohto božského Jedna a splývajú s ním. Ale napriek tomu, že sa tieto veci niekedy v hojnej miere vlievajú do duše, ona nie je nimi ťahaná mimo jednotu. Naopak, vidí, poznáva a prežíva toto božské Jedno vo všetkých mystickým a vznešeným spôsobom.

Týmto spôsobom vidím, ctím, milujem a prosím v tomto Jednu, v tomto zrkadle božskej jednoty, aj Matku hodnú všetkej našej lásky. Vidím ju tam v jednote s týmto božským zrkadlom, či bezmennou podstatou.

Keď kľačím pred jej obrazom a prosím ju za niektoré duše, či potreby vlasti, či niečo iné, k čomu ma to nutká, tak môj vnútorný pohľad utkví na tomto zrkadle, v ktorom je láskyhodná Matka uzavretá a spojená so všetkými ostatnými. V tej chvíli hneď preniknem vonkajší obraz bez utkvienia na niečom telesnom a všetko vtiahnem do ducha.

napísané roku 1657

II. Moja láska k Ježišovi a jeho i mojej milovanej Matke je čo najjemnejšia. Uvádza ma do veľmi dôverného vzťahu s mojím milovaným Ježišom a sama sa snažím správať, ako sa správa nejaká nežne milujúca snúbenica k svojmu milovanému snúbencovi. I jeho konanie so mnou je veľmi láskyplné.

Niečo podobné sa odohráva aj medzi mnou a mojou láskyplnou Matkou. Zdá sa mi, že ma prijala za svoju dcéru a chce ma vyučovať na ceste dokonalosti a čistoty ducha, aby som sa tak viac páčila môjmu milovanému Ježišovi. Viedla ma v láske k Ježišovi a k láskyplnému styku s ním.

Niekedy zakúšam akúsi znateľnú sladkosť, uspokojenie prirodzenosti i ducha, keď ústami vyslovujem najsvätejšie mená Ježiš a Mária, alebo keď o nich uvažujem v srdci. Často si stále za sebou opakujem toto: Ježišu, Ježišu môj milovaný, môj jediný miláčik, Ježišu, Ježišu, môj život a moje všetko; Mária, Mária, sladká Panno Mária, moja najmilšia mamička. Mám pocit, že mi tieto naj sladšie a najsvätejšie mená skoro stále tancujú v mysli i v srdci. Zaberám sa nimi takmer nenásytne, vyslovujem ich a oddávam sa im s najnežnejšou uctivou a nevinnou láskou.

Toto sa nedeje vždy úplne pronesenými a úplnými slovami. Často sú len napolo vyslovené a duch pritom upadá do hlbokého osamelého pokoja a spočíva v láske Ježišovej náruče, či Máriinej lona. Väčšinou pritom odstúpim od svojich zmyslov.

Myslím, že moja najmilšia Mamička nie je spokojná len tým, že ma vťahuje do svojej neustálej lásky a do najčistejšej, najvernejšej a najnežnejšej lásky k Ježišovi, a že ma prijala za svoju dcéru. Cítim nadto jej požiadavok, abych milovala aj jej najmilšieho snúbenca svätého Jozefa, a sama mi lásku k nemu vtláča do srdca. Moja vnútorná reč sa potom obracia k celej tejto presväté pozemskej trojici, oným trom presvätým osobám, s intuitívnou prostotou a duchovnou jednotou. Sú spojení v mojom duchu i láske. Ježiš, ako môj najmilovanejší milenec, Mária, ako najmilšia a všetkej lásky hodná Matka, a svätý Jozef, ako môj najdrahší a najmilší otec. Dúfam, že práve skrze neho obdržím takú osobitnú pomoc a príspevok vo všetkom, aké sa dostalo svätej Terézii.