IX. Z rečných a podobných jasných poznaní a osvietení, ktorých sa dostalo mojej duši, rastie stále viac a viac veľká vážnosť, úcta, úctivosť a láska k láskyhodnej Matke s väčšou stálosťou, prostotou a čistotou. Moja duša je, ako sa zdá, s ňou nerozlučne spojená a cítim, ako mi srdce plane ako ohňom lásky k nej a tento oheň lásky mnohokrát spôsobuje akési násilie a zdvíha dušu akoby násilím hore v akýchsi láskyplných pohlteniach. Lebo akýmsi novým zjavením obdivuhodných tajomstiev, ktoré Boh do nej vložil, alebo lásky, ktorú k nej Boh má atď., je moja duša priťahovaná v jednotlivých prípadoch k hlbokému a vznešenému obdivu, nazrám na ňu s roznícenou dušou a zostávam akoby pohltená, lebo rozum nie je schopný a nestíha pochopiť ony obdivuhodné veci predložené a zjavené mu v tejto velebná a zároveň láskyhodnej Matke.
Ale tým sa láska nijako nespokojí a vyviera ako z hĺbky srdca, aby zvolala ako z obdivu a našla nejaké mená, ktorými by mohla poniekud vyjadriť a zvestovať veľkosť, dôstojnosť a vznešenosť tejto mojej najsladšej Matky, alebo ju tiež chváliť, velebiť a vyvyšovať. Preto tu láska hovorí veľké a obdivuhodné veci, aby tú, ktorú tak miluje, chválila, velebila a vyvyšovala, ako to robí šialený milenec, ktorý nevie, čo by vymyslel alebo vytvoril či vynašiel k chvále svojej milovanej.
Dostala som ešte iný lúč božského svetla, ktorým mi dal milovaný poznať, že Boh má väčšie potešenie a zalúbenie v láskyhodnej Matke a má preto k nej samé väčšiu lásku než ku všetkým svätým dokopy.
