V. Bez súčasného nazretia na to všetko, čo bolo povedané už skôr, nie je mariánsky život tak dokonalý, nýbrž je hrubší a nedokonalý, lebo patriť k nej, milovať ju a lnúť k nej najnežnejšou láskou ako k pouhému tvoru a nie ako k jednému v Bohu a s Bohom by nutne obsahovalo a malo za následok nejakú lásku prirodzenú a zmyslovú, ktorá by duši veľmi prekážala a oddalovala ju od Boha a pritahovala by ju k mnohosti, lebo aký je predmet, taká je aj láska k nemu; je-li predmet prirodzený alebo duchovný, je podľa toho aj láska k nemu prirodzená alebo duchovná.
VI. Zdá sa, že mojej duši vysvitá akýsi lúč, ktorý mi dáva porozumieť, prečo je láskyhodná Matka viac spojená s Bohom, viac preniknutá a zastretá božskou podstatou a následkom toho má hojnejší podiel na božských vlastnostiach a dokonalostiach než ktokoľvek a najviac vynikajúci svätí a anjelskí duchovia. Keď totiž bola od Boha povýšená k tej dôstojnosti, aby vo svojom panenskom lone počala večné Slovo Otca, zbožštila ono Slovo, keď v nej spočívalo po deväť mesiacov, tak jej prirodzenosť, telo i dušu, tak ju prihodilo, preniklo, pojalo do seba, spojilo sa so sebou, pretransformovalo v seba a takmer premenilo v seba najúzkym pútom lásky večného Slova k nej a obrátene lásky jej.
VII. Milý mi dáva vidieť a poznať osvetlenými očami viery Mariinu vznešenosť, nepochopiteľnú vyvýšenosť, moc a autoritu, ktorou ju Boh obdaril pre celú večnosť. Ako ju Boh ustanovil za prostredníčku a zástupkyňu medzi svojou velebnosťou a ľuďmi a tiež za zmieriteľku božskej spravodlivosti. Vidím tiež jasným vnútorným pohľadom, že ju Boh určil za rozdeľovateľku všetkých svojich božských milostí, láskavostí a milosrdenstiev k ľuďom, takže vôbec nič nevyjde láskavo, milostivo a milosrdne z Boha alebo nevlije sa ľuďom leda rukami tejto najdôstojnejšej Matky. Všetko musí prejsť jej štedrými rukami, tak ako vody stekajú kanálom. Boh ju chcel ozdobiť toľkými milosťami, pretože ju zo všetkých žien uznal za hodnú, aby bola Matkou jeho Jednorozeného Syna, Matkou Božou. A preto ju učinil tak podobnou sebe, odel ju svojimi božskými vlastnosťami a dokonalosťami, tak úzko ju spojil so svojou božskou podstatou, že sa mi javí ako jedno s Bohom. Slušalo sa, aby taká bola Matka Božia.
VIII. Dostala som ešte ďalší lúč, ktorým lepšie poznávam významovo a prakticky, než som to napísala skôr, tento život v Márii, pre Máriu a u Márii. To, čo o tom poznávam a zakúšam, uvádza mňa samočinne na myseľ slová: „Duša je viac tam, kde miluje, než kde oživuje.“ To potvrdzuje všetko, čo som doteraz napísala o tomto živote v Márii. V tomto zmysle je potrebné najviac chápať ono splynutie, požitie a spojenie duše v Márii a s Máriou; a tiež ono pretransformovanie alebo premenenie v Márii, ako som povedala vyššie. Veď je vrodená povaha lásky spájať milujúceho s milovaným, a tak v seba navzájom zlúčiť, stmelí, nechať splynúť milujúceho s milovanou vecou, že sa zdajú byť iba jedno.
A ďalej, ako večný otec poslal Ducha svojho Syna do našich sŕdc volajúceho Abba Otec, to je pôsobiaceho najnežnejšiu synovskú lásku k nebeskému Otcovi, tak aj ten istý Duch Božieho Syna v niektorých dušiach volá Ave Matka, to je pôsobí synovský pocit lásky k tejto najsladšej a láskyhodnej Matke Márii. Veď jeden a ten istý Kristov duch vzbudzuje v duši túto lásku a život v Márii, ako v nej vzbudzuje lásku a život v Bohu, ako tomu bolo v našom milovanom Ježišovi. Tu sú skryté tajomstvá, ktoré prechádzam svätým mlčaním, a každý ich zakúsi podľa miery svojej lásky.
