Blog

Rodičia svätej Terezky od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre

– svedok radostnej viery a starostlivosti o Karmel

Francúzsko dalo v 20. storočí cirkvi množstvo vynikajúcich osobností, ktoré svojím životom i svojím učením výrazne ovplyvnili súčasnú podobu cirkvi...

V nedeľu 27. apríla 2008 sa na univerzitnom štadióne vo venezuelskom Caracase konalo blahorečenie karmelitky matky Candelarie od sv. Josefa...

Tohto roku uplynulo presne sto rokov od júla roku 1908, kedy sa neskoro barokná „rezidencia“ pri pútnickom kostole Panny Márie v Kostelnom Vydří stala skutočne „kláštorom“...

Ján od Križa dielo svojho o dve storočia staršieho predchodcu čítal a nechal sa ním významne inšpirovať...

Spoločenstvo Karmelitiek Božského Srdca Ježišovho (Carmel a Divino Corde Jesu, DCJ) vzniklo v roku 1891...

(Upravený prepis záznamu prednášky z celostátneho stretnutia terciárov v Kostelnom Vydří 16. júna 2007.)

(z náuky sv. Márie Magdalény de’Pazzi)

Duch svätý je „Duch lásky“, preto láska k blížnemu je podmienkou a zároveň ovocím...

Keď máš smútok, povedz to Jemu, Tomu, ktorý vie všetko, ktorý všetko chápe, ktorý je Hostinom tvojej duše, mysli na to, že On je v tebe prítomný ako v hostii... A rozjímanie? Radím ti zjednodušiť všetko tvoje čítanie, nepreťažovať sa toľko, uvidíš, že je to oveľa lepšie. Vezmi si Kríž, pozeraj sa, počúvaj...

[12. september 1901]

J. M. + J. T. (1)

Amo Christum. (2)

Moja milá Markétka (3),

ty si taká milá sestrička a ja viem, že ťa moje lístky tak potešia, že jeden taký vložím do listu mamke a budem dúfať, že ti urobí radosť. Ani ti nemôžem povedať, ako veľmi sa za svoju maličkú modlím, pretože si myslím, že teraz má dosť smutné chvíle, keď vidí mamku tak unavenú a keď už ani nemá Bětku (4), ktorá by uľavila jej ubohému srdcu. Ach, moja drahá, keď máš smútok, povedz to Jemu, Tomu, ktorý vie všetko, ktorý všetko chápe, ktorý je Hostinom tvojej duše, mysli na to, že On je v tebe prítomný ako v hostii (5). Tak veľmi miluje svoju Markétku, odovzdávam ti to od Neho... Počas dňa niekedy pomysli na Toho, ktorý v tebe žije a ktorý má takú žízeň po láske. U Neho ma vždy nájdeš!

Môj Anjel (6) má duchovnú obnovu. Nemám s ňou reč, ani ju už nevidím, pretože má cez tvár závoj. To ma tak láka! Ale sľúbila mi, že ma vezme so sebou a naozaj to cítim! Vidíš, zjednotenie duší je tak dobré. Je potrebné mať sa radi nad všetko pominuteľné, potom už nič nemôže spôsobovať rozdelenie. Majme sa takto rady, Markétko moja, a hlavne milujme Jeho! A rozjímanie? Radím ti zjednodušiť všetko tvoje čítanie, nepreťažovať sa toľko, uvidíš, že je to oveľa lepšie. Vezmi si Kríž, pozeraj sa, počúvaj. Vieš, že to je miesto nášho stretnutia, a potom, vôbec sa neznepokojuj, keď máš toľko práce ako teraz a nemôžeš robiť všetky zbožné cvičenia ako zvyčajne: je možné sa modliť k Pánu Bohu, aj keď konáme, stačí na Neho myslieť. Vtedy sa všetko stane príjemným a jednoduchým, pretože človek nie je sám, ale jedná v ňom Ježiš. Upokoj mamu. Niekoľko karmelov sa sťahuje, ale my zostávame (7). Naša ctihodná Matka žiadala o schválenie, tak buďte úplne pokojné. S Bohom, moja drahá. Idem na matutín a beriem ťa so sebou vo svojej duši pred Pána Boha. Ach! Je tak dobré milovať Ho, na karmeli je to naše zamestnanie, vidíš, aké je to milé! Každý deň Mu ďakuj za svoju staršiu sestru.

Alžběta od Trojice

Pozdravuj Gabrielu. Keby vedela, že môj údel je naozaj najlepší! (8)...

[Z francúzskeho originálu preložila Alžběta Dřímalová.]

(1) Ide o anagram mien Ježiš, Mária, Jozef a Terezie, ktorý sa užíva v záhlaví listov na Karmeli.
(2) Lat. Milujem Krista.
(3) Markéta je o tri roky mladšia biologická sestra Alžběty.
(4) Alžběta len pred niekoľkými týždňami vstúpila do kláštora (2. augusta), ovdovená mama aj sestra ju bolestne postrádajú.
(5) Myšlienka Terezie z Lisieux, ktorej Obetovanie sa milosrdnej Láske si Alžběta štyrikrát opsala.
(6) Anjel bola funkcia staršej novice, príp. skúsenejšej rehole, ktorá dbala o novú uchádzačku o rehoľný život a ukazovala jej, čo a ako sa robí v praktickom živote komunity.
(7) S nástupom tretej republiky (1870–1940) sa vo Francúzsku opäť rozhoril boj proti cirkvi, ktorý smeroval k úplnej sekularizácii výchovy, vzdelávania a verejného života vôbec. Mesiac pred Alžbětiným vstupom na Karmel bol prijatý Spolčovací zákon (1. 7. 1901), ktorý tvrdo zasiahol na všetky rehoľné komunity, väčšinu z nich vypudil zo zeme. Krátko po nástupe Pia X. (1903) došlo k prerušenie diplomatických stykov s Vatikánom, cirkevný majetok prešiel pod štátnu správu, zákon o úplnej odluke cirkvi od štátu vstúpil do platnosti k 1. januáru 1906. Cirkev bola násilím vytlačená z verejného života.
(8) Narážka na Lk 10,42.

Prebraté z: theofil.cz
(redakčne upravené)

List generálnych predstavených oboch karmelitánskych rádov (O.Carm. a O.C.D.)